petervecansky

Čo je porajmos?

Dnes si celý svet pripomína spomienku na tzv. Porajmos – rómsky holokaust. Tento deň, 2. august, bol ako deň spomienky na rómsku genocídu vyhlásený len pred pár rokmi, a to v roku 2015 Európskym parlamentom.

Používanie pojmu porajmos, ktorý je v niektorých dialektoch rómskeho jazyka približujúci sa ekvivalentu pojmu deštrukcie alebo ničenia, začal ako prvý používať rómsky profesor Ian Francis Hancock z Texaskej univerzity v Austine. Ian Francis Hancock (rómsky Yanko le Redžosko) sa stal popredným predstaviteľom rómskych štúdií a rómskeho archívneho dokumentačného strediska na Texaskej univerzite. Pôsobil taktiež ako rómsky politický reprezentantom pri OSNl ako jeden z členov US memorial council  počas úradovania prezidenta Billa Clintona, o ktorom tvrdil, že má  tiež rómske korene.

I keď mnoho Rómov z oblasti Maďarska a juhu Európy považuje porajmos za neúctivý pojem, ktorý vzhľadom na rozdielny význam v ich používaných dialektoch rómskeho jazyka znamená skôr niečo ako znásilnenie, sa vo svete ujal a používa sa vo všeobecnosti na označenie genocídy rómskeho obyvateľstva ako ekvivalent pojmu holokaust, ktorý v užšom slova zmysle sa používa prevažne len ako pojem označujúci genocídu židovského obyvateľstva. Aj navzdory uvedenému sa možno vo svete stretnúť s rôznymi inými pomenovaniami rómskeho holokaustu. Najzrozumiteľnejším je slovo o holokaust alebo holokausto (čo je v podstate internacionalizmus v rómskom tvare mužského rodu). Južanskí Rómovia napríklad používanie pre rómsky holokaust zaviedli slovo samudaripen, ktoré v preklade znamená cielené hromadné zabíjanie. V Rusku je zas známy pojem Káli Traš, čo znamená čierny strach.

Nech už sa vo svete ujali rôzne názvy pre genocídu rómskeho obyvateľstva, netreba na túto temnú minulosť našich dejín v žiadnom prípade zabúdať a čoraz viac si ju najmä v týchto časoch pripomínať.

Môže zato naozaj Hitler a jeho nacizmus?                                             

Nenávisť voči Rómom existuje rovnako ako voči Židom už od nepamäti. Porajmos bol len historickým vyvrcholením stáročí pretrvávajúcich nenávistných protirómskych vášni európskeho obyvateľstva, ktoré bolo múdrymi vládcami buď ignorované, alebo miestami často nimi podporované. Už počas ranného stredoveku v Byzancii považovali rómske obyvateľstvo za satanom inšpirovaných čarodejníkov, ktorí predpovedajú budúcnosť. V Uhorskom kráľovstve boli zasa Rómovia počas tureckej okupácie považovaní za tureckých špiónov, kvôli čomu boli vyobcovaní z miest, a tak sa znovu vracali ku kočovnému spôsobu života. Už v roku 1538, približne 400 rokov pred norimberskými zákonmi, bol prijatý zákon proti Rómom a následné opatrenia Ferdinanda I., ktorými nariadil, aby boli z krajiny vyhnaní. V tom období im pripisovali vinu na požiari v Prahe a na rôznych ďalších nešťastiach. Nenávisť sprevádzaná vraždením Rómov sa tu v tej dobe valila na Rómov až do takej miery, že bolo nutné vydať zákonné opatrenie, ktoré by zastavilo masívne zabíjanie, ktoré sa odohrávalo naprieč celou krajinou. Podobným právnym krokom dochádzalo aj v Anglicku ( napr. Egyptský zákon z roku 1530 a 1554) a v iných častiach Európy. Cisár Jozef I. vydal v roku 1710, viac ako dvesto rokov pred norimberskými zákonmi, dekrét proti Rómom. Dekrét nariaďoval, aby všetci dospelí muži rómskeho pôvodu boli obesení bez možnosti súdneho konania a mladí, deti a ženy mali byť pobití a navždy vyhostení z krajiny. Ďalej bolo nariadené odrezávanie uší a iných častí teľa a rôzne nehumánne spôsoby značkovania rómskeho obyvateľstva (napr. značkovanie železom). Pomoc rómskemu obyvateľstvu sa trestala nútenými prácami. Výsledkom takéhoto protirómskeho zákonodarstva bolo vraždenie a pustošenie rómskeho obyvateľstva naprieč celou ríšou. V roku 1774 bolo prijaté osvietenou panovníčkou Máriou Teréziou nariadenie, ktoré výrazne obmedzovalo manželstvo medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom.

Antigypsyism alebo anticiganizmus ako ekvivalent pojmu antisemitizmus

Anticiganizmus (tiež používaný ako antigypsyizmus, anti-Romanyizmus alebo romofóbia) predstavuje nepriateľstvo, predsudky a diskriminácie alebo rasizmus, ktorý je konkrétne zameraný na Rómov ( Rómov, Sintov, Pyrenejských Kále, Welshkých Kále, Fínskych Kále a Romanichalov ako aj nerómskym skupinám, ktorí sa označujú tiež za cigáňov). Tento pojem používa Európsky parlament a Európska komisia ako aj široká občianska spoločnosť ako pojem, ktorý predstavuje nenávisť voči rómskym etnikám ako i nerómskym etnikám, ktoré bol a sú verejnosťou označované ako cigáni (anglicky gypsies).

Výrazný anticiganizmus sa dlhé stáročia valil naprieč celou Európskou spoločnosťou. Žiaľ aj v dobe liberálnej demokracie, právneho štátu a ľudských práv naďalej pretrváva výrazne vysoká miera  anticiganizmu v Slovenskej republike, ale i v celej Európskej spoločnosti. V správe Amnesty International z roku 2011 sa uvádza, že dochádza ku diskriminácií Rómov vo veľmi vysokom počte prípadov. Výrazný anticiganizmus naďalej pretrváva v Maďarsku, v Slovinsku, v Kosove a na Slovensku. Na Slovensku čoraz viac a viac rastie miera anticiganizmu v spoločnosti, a to najmä vďaka zlyhaniam štátneho aparátu (pochybenia v nesprávnom a nezákonnom postupe polície), vzostupu extrémizmu v občianskej spoločnosti a rovnako v politickom súboji. Okrem toho, že máme v parlamente fašistov a istú dobu sme ich mali aj vo vedení územnej samosprávy na strednom Slovensku, nie len oni sú aktérmi anticiganistických vyjadrení. Čoraz viac rétoriku šíriacu alebo obsahujúcu nenávisť voči Rómom používajú aj politickí predstavitelia z vládnych strán ako i paradoxne liberálna opozícia. Rovnako ako pojem antisemitizmus, by pojem anticiganizmus mal v spoločnosti jasne a jednotne pomenúvať všetky prejavy nenávisti, správanie sa a rétoriku namierenú proti Rómskemu obyvateľstvu.

Čo si teda pripomíname?

26. novembra 1935 bolo vydané doplnenie Norimberských zákonov, ktoré zaradilo aj Rómov do kategórie, do ktorej zaraďovali Židov. Rómovia boli definovaní ako ,,nepriatelia rasovo čistého štátu“. Toto malo za následok postihovanie rovnakou politikou a perzekúciami ako voči židovskému obyvateľstvu, ktoré vyvrcholilo ku takmer totálnemu vyhladeniu Rómov v krajinách okupovaných nacistami. Spočiatku Rómov zvážali do giet, no neskôr sa začalo s masívnym vyhadzovaním v koncentračných táboroch, v ktorých na označenie príslušnosti k rómskemu etniku nosili hnedé alebo čierne trojuholníkové značky ako symbol „asociálov“ alebo zelené ako symbol profesionálnych zločincov a miestami písmeno ,,Z“ (ako začiatok písmena Zigeuner – v preklade Cigáň). Rómov prenasledovali nacistami, ako aj ich satelitné štáty. V Chorvátsku boli v koncentračnom tábore Jasenovec vyhladených desiatky tisíc Rómov. Dokonca porajmos v Juhoslávií je považovaný za jeden z najintenzívnejších s odhadom 90-tisíc obetí.V Rumunsku prišlo o život odhadovaných 11-tisíc Rómov (dokument o porajmose v rumunsku klikni tu). V Maďarsku sa počet obetí odhaduje až na 33-tisíc. V Česku bola vyhladená takmer celá populácia rómskeho obyvateľstva. Väčšina rómskeho obyvateľstva v Českej republike dnes pozostáva zo slovenských Rómov. Takmer celá populácia Rómov bola vyhladená aj v  Estónsku, Litve, Luxembursku a Holandsku. Vedci z celého sveta sa jednoznačne nevedia zhodnúť na celkovom počte obetí porajmosu. Všeobecne odhadovaný počet obetí dosahuje približne milión obetí.Pričom ústav pamäti národa uvádza 500-tisíc obetí.

Rómski väzni v nemeckých koncentračných táboroch, ako je napríklad Osvienčim, boli nútení nosiť na svojich väzenských uniformách hnedý obrátený trojuholník, aby ich bolo možné odlíšiť od ostatných väzňov.

Aj napriek rôznym zverstvám, ktoré sa diali počas porajmu, jednou z najhorších udalostí bola noc z 2. na 3. augusta v roku 1944, kde pri likvidácií najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime Bezinke zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí.  Po Slovenskom národnom povstaní už pod priamou okupáciou Slovenska Nemeckom, mal porajmos rovnako brutálny charakter a je to poznačené predovšetkým vytvorením zaisťovacieho tábora pre Cigáňov v Dubnici nad Váhom. Tam po prepuknutí epidémie škvrnitého týfusu Nemci 23. februára 1945 zavraždili všetkých chorých Rómov. Odohrali sa aj ďalšie prípady vraždenia Rómov na Slovensku, napr. v Kremničke, vo Zvolene, Brezne a pod. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje na približne 1 000.

Je dôležité nezabúdať a stále si pripomínať aj rómsky holokaust

Rómska problematika je v Slovenskej republike tŕňom v oku od jej samotného počiatku. Mnoho politikov zneužívalo a neustále zneužíva Rómov na dosiahnutie svojich politických preferencií s cieľom uchopiť sa moci využívajúc lacnú, plytkú rétoriku plnú anticiganizmu. Dokonca rómska téma na Slovensku a anticiganizmus dopomáha k moci fašistom, ktorí neustále poukazujú na neriešenie rómskeho problému a i tak naberajú na preferenciách. Mnoho politikov a mimovládok sa neustále priživuje na rómskom probléme. V Slovenskej republike (ale i v Maďarsku a v Rumunsku ako aj na celoeurópskej úrovni) chýba kvalitná rómska politická a občianska iniciatíva pozostávajúca z rómskej vzdelanosti. I keď existuje množstvo rómskych politických subjektov, ani jeden z nich doteraz nebol kvalitatívne na takej úrovni, aby sa mohol plnohodnotne uchádzať o politický súboj a úspešne sa dostať do slovenského parlamentu. Pokiaľ nebudú mať Rómovia kvalitných občianskych a politických zástupcov, ktorí by efektívne a na úrovni hájili práva Rómov a bojovali proti anticiganizmu, tento sa bude stále v spoločnosti ujímať a žiaľbohu aj stupňovať.

Tento deň si treba uctiť pamiatku všetkých obetí a aj tým, že nezabudneme a nedovolíme, aby sa podobné zverstvá ešte niekedy v ľudských dejinách opakovali.